Cestujem, recenzujem

napísal  Johann Wolfgang Goethe a viem, o čom hovoril.  Hoci som už absolvovala prehliadku zopár miest v Taliansku, Neapol je niečo iné, niečo špecifické, niečo čo sa ťažko dá opísať slovami. Treba to skrátka zažiť..

Ale pekne po poriadku. Na tento poznávací výlet sme sa vybrali vo štvorici. Odlietali sme z Krakova v jednu peknú májovú sobotu nízko-nákladovým Ryanair-om. Prílet do Neapolu – 22,15 hod. Na letisku nás čakal dohodnutý taxikár s tabuľkou, kde bolo napísané naše meno. Odviezol nás na vopred dohodnuté ubytovanie. Boli sme ubytovaní v byte v Historickom centre Neapola na Via S. Agostino alla Zecca 70. Taxikárovi sme zaplatili 30 €, mávol rukou kam máme ísť a už ho nebolo. Problém nastal, keď sme nemohli nájsť popisné číslo 70. Krútili sme sa dookola uprostred noci znovu a znovu čítali popisné čísla v úzkej neapolskej uličke, avšak to správne číslo tam nebolo. Zavolali sme teda prenajímateľovi a ten nás navigoval. Dozvedeli sme sa, že musíme vojsť do vchodu číslo 69A a vo vnútri sú dvoje schodísk jedno z nich je „to pravé“ 🙂 . Na schodoch už číhala naša talianska susedka, ktorá nám odovzdala kľúč od bytu. Bytík bol malý-útulný, ale čistý. Čo sa o vchode povedať nedalo. Myslím, že vo dvoroch talianskych ulíc zastal čas 🙂 .

Prvý deň sme sa vybrali mimo Neapol. Naplánovali sme si cestu do Pompejí a na Amalfské pobrežie, konkrétne do mestečka Positano. Pôvodne sme túto cestu chceli uskutočniť až v pondelok, ale na jednej webovej stránke som sa dočítala, že prvú nedeľu v mesiaci sú Pompeje zadarmo, tak sme to išli overiť 🙂 .  Prešli sme peši k neďalekej stanici a hľadali, kde si zakúpime lístok na vlak. Na informáciách nás poslali do trafiky. Takže ak ste túto dôležitú informáciu nevedeli, tak si ju zapamätajte, že lístky na vlak sa kupujú v trafike :-), aby ste sa polhodinu netmolili na stanici ako my 🙂 . Ďalším problémom bolo nájsť nástupište pre vlaky, ale za pomoci SBS-károv, alebo ako nazvať príslušníkom v uniformách pohybujúcich sa po stanici sme sa nakoniec dostali tam, kam sme plánovali. Pri čakaní na vlak nás ochotne informoval okoloidúci talian, na ktorý vlak máme nastúpiť a zapýtal si za to „drobné na kávu“. Vo vlaku nás čakalo prekvapenie, len čo sme sa pohli, rozložila sa tam kapela a začala hrať. Hrala celkom fajn a bolo to príjemné spestrenie, avšak po skončení si jeden muzikant sňal klobúk a zbieral za „odohraný koncert“ do klobúka 🙂 . Potom sa pobrali o jeden vagón ďalej a my sme už trochu tlmenejšie počúvali tóny rezkej muziky.

Asi o pol hodiny sme dorazili na miesto. Informácie z internetu nesklamali a my sme mali prehliadku Pompejí zadarmo. Kúpili sme si v stánku vodu za 2,50 € (odporúčam kupovať inde) a začali sme prehliadku. Ak by sme chceli prejsť celé Pompeje, potrebovali by sme pol dňa. My sme sa rozhodli nestráviť tam viac ako 3 hodiny.  Pompeje sa zapísali do európskych a svetových dejín v roku 79, keď mesto zasiahla, čiastočne zničila a pochovala pod 4 až 6 metrovou vrstvou popola a pemze z erupcie sopky Vezuv. Archeologické vykopávky potvrdili precíznosť a stavebnú dokonalosť mestských komunikácií. I dnes sú zachované prakticky v pôvodnom stave. Ulice sú vykladané veľkými lávovými blokmi, chodníky boli zvýšené, aby ulice mohli odvádzať dažďovú prívalovú vodu. Najvýznamnejšími pamiatkami sú Hlavné fórum, Jupiterov chrám, Bazilika, Apolónov chrám, Faunov dom, Dom Vettiovcov a Trojuholníkové fórum.

Po obhliadke Pompejí sme sa opäť vrátili k stanovišti vlaku a kúpili si lístok do mesta Sorento. Za ďalšiu polhodinku sme už hľadali stanovište autobusov a kúpili si obojsmerný lístok za 10 € – smer Positano. Toto mestečko je zaradené do pamiatok UNESCO a leží 60 km od Neapolu. Je najzápadnejším bodom Amalfského pobrežia. Positano sa rozprestiera na území s vysokým nadmorským prevýšením – najnižší bod je 0 metrov n. m. a najvyšší bod je 1444 metrov n. m. Cesta do neho je však adrenalínová. Neskutočné serpentíny, uzunké cestičky, motorkári, chodci a strmý zráz. Kto sa však nebojí, zažije výhľad, ktorý by som nazvala rozprávkovým. Toto mestečko mi skrátka učarovalo a najradšej by som tam ostala  celé týždne a nie len pár hodín. Positano má špecifickú architektúru. Domčeky, akoby vsadené do skál vytvárajú romantickú atmosféru tohto miesta. Do centra mesta je posadený kostol Chiesa Santa Maria Assunta s nápadnou zlatou kupolou. Všade sú úzke uličky plné malých obchodíkov s miestnymi výrobkami. Typické sú hlavne výrobky z citrónov – likéry, sladkosti, vonné dekorácie. Dali sme si kávičku s výhľadom na azúrové more a kochali sa 🙂 .  Počasie bolo krásne, avšak nenašiel sa žiaden odvážlivec, ktorý by si šiel zaplávať. Ľudia len tak polihovali na ležadlách alebo na osuškách, počúvali šum mora, nastavovali svoje tváre k slnku, relaxovali. Hlavná sezóna začína v Positane až koncom júna, preto sme si mohli v kľude vychutnať jeho čarovnú atmosféru.

Pondelok ráno sme vyrazili v ústrety Neapolu a jeho pamiatkám. Každý si svoj program v tomto meste môže vybrať podľa svojich predstáv, záleží len na tom, koľko času na to má. My sme sa rozhodli obehnúť mesto zhruba za 10 hodín. Vybrali sme si tieto miesta: Basilica di San Paolo Maggiore, San Domenico Magiore, Chiesa dei Santi Filippo e Giacomo, Chiesa Di Santa Chiara, Chiesa Del Gesu Nuovo, Castel Sant Elmo, Castel Nuovo a Piazza Plebiscito. Kostoly v Neapole sú na prvý pohľad  nenápadné, avšak keď vstúpite dnu, ocitnete sa v inom svete. Viete o tom, že Neapol sa pýši najvyšším počtom kostolov na jedno mesto? Má ich 448. Spomeniem len Basilicu di San Paolo Maggiore, pretože je to jeden z najkrajších kostolov v starej historickej časti mesta. Nachádza sa na na Piazza San Gaetano, postavený je na pozostatkoch chrámu Dioscuri, z ktorých zostávajú dva korintské stĺpy s jeho architraves vychádzajúce z fasády. V bazilike sú dve dôležité diela: anjel strážca Domenica Antonio Vaccaro, (jedna z najvýznamnejších neapolských plastik z 18. storočia) a sakristia Francesca Solimena (maliar a architekt, 1747).

Nádherný panoramatický výhľad na celé mesto a jeho záliv nám poskytol Castel Sant Elmo. Určite sa oplatí vyšliapať až hore 🙂 . Pre tých, ktorým kopce robia problémy je tu toledová lanovka, ktorou sa dostanete na hrad, priamo zo starého mesta.

Neapol je rodiskom pizze. Stretnete sa s ňou na každom kroku, či už ide o pouličný predaj „pizza do ruky“ alebo ide o klasickú pizzeriu. Ani my sme neodolali a dali sme si v reštaurácii pravú neapolskú 🙂 Taktiež sme vyskúšali tradičné talianske cestoviny a samozrejme taliansku kávu. Taliani si zvyknú účtovať sprepitné priamo na pokladničný blok, volajú to servis 🙂 alebo Vám nevydajú drobné.  Skrátka, tringeltom sa v Neapole rozhodne nevyhnete 🙂

Doprava v Neapole je jeden veľký chaos. Nikto sa neriadi dopravnými predpismi, dopravnými značkami, neexistuje tam žiaden princíp, na základe ktorého by ste mali jazdiť. Ide ten, kto je rýchlejší. 🙂 Pomedzi autá kľučkuje obrovské množstvo mopedov: Na mopedoch chodia starčekovia i deti. Je to pre nich jednoduchšia varianta dopravy v tomto bláznivom dopravnom chaose. 80 % áut má po bokoch preliačiny na karosérii. Je to tým, že v Neapole i jeho okolí sú úzke cesty a to nehovorím o uzučkých uličkách, v ktorých ešte parkujú autá. Rozhodne neodporúčam cestovať na juh Talianska vlastným autom.

Ak ste v Neapole dlhšie skúste romantické prechádzky po nábreží. My sme sa vybrali v zmysle songu „Santa Lucia“ do tejto štvrti. Prešli sme tam od neďalekej Piazzi Del Plebiscito. Počasie nám však k večeru až tak neprialo a začalo poprchávať. Utorok bol dňom nášho odchodu a rozhodli sme sa stráviť doobedie návštevami obchodov i tržnice, aby sme potešili svojich blízkych, ale i seba drobnými prezentmi.. Okolo 15,00 hod. sme sa autobusom za 5 € na osobu odviezli na letisko.

Ak by som mala zhodnotiť tento výlet – som nadšená. Nadšená z toho, že som spoznala Taliansko iné, ako som poznala doteraz. Že som spoznala talianov iných, takých „neapolských“. Sú impulzívni, temperamentní, blázniví. A to určuje samotný charakter mesta.

Finančná náročnosť:

Letenka na osobu z Krakova – 67 € spiatočná

Ubytovanie (vrátane turistickej taxy) na 3 noci  na osobu – 47 €

Doprava v Neapole a v okolí (vrátane cesty z letiska a na letisko) – 32 €

Vstupné  – pamiatky (individuálne podľa toho aké pamiatky navštívite) – Pompeje vstup – 12 €

Castel Sant Elmo – 5 €

vreckové + strava – podľa vlastného uváženia