Cestujem, recenzujem

Už pár rokov som snívala o tom, že si raz pozriem Azúrové pobrežie alias Francúzsku riviéru. Nádherný Paríž som už mala tú česť spoznať a kochať sa jeho krásami a nastal čas vidieť aj iný kút Francúzska – Provensálsko.  A keď som objavila spiatočnú letenku z Krakova do Marseille za 95 €, bolo rozhodnuté. Názov Azúrové pobrežie bol prvý krát použitý v knihe La Côte d’azur od Stéphena Liégearda z roku 1888. Odvodený bol zrejme od azurovo modrej vody na tunajšom pobreží.

Za krásami Provensálska sme sa vybrali vo švorici, s manželom a priateľmi. Náš let meškal hodinu, ale to nám na dobrej nálade neubralo.  Do Marseille sme prileteli večer 21,30 hod. a vybrali sme sa pre vopred zabukované auto priamo v areáli letiska. Mali sme objednaný Volkswagen Polo, ale dostali sme lepšie auto, nový Renault Captur. Zapožičanie auta na tri dni stálo 94 €, avšak v tejto sume bolo len základné poistenie. Rozbitie skla, vandalizmus a podobne, nebolo v poistení zahrnuté. Nakoľko sme si auto v zahraničí požičiavali prvý krát, rozhodli sme sa priplatiť si kompletné poistenie auta, ktoré však nebolo lacné. Vyšlo nás na ďalších 54 €. Ubytovanie na tri noci sme mali zarezervované v byte v mestečku Cagnes-sur-Mer, ktoré leží 14 km od Nice. Cesta nám trvala dve hodiny a išli sme 188 km po diaľnici. Diaľničné poplatky sa vo Francúzsku platia na mýtniciach, podobne ako v Chorvátsku, avšak sú oveľa drahšie. Mýtne sa pohybuje zhruba na sume 9 € na 100 km. Spoplatnené sú aj niektoré tunely.

Po polnoci sme sa už vybaľovali v našom byte o rozlohe 35 m². Bývali sme v kopci pod hradom Grimaldi. Za ubytovanie sme zaplatili 160 eur za 3 noci pre 4 ľudí, čo je na francúzsku riviéru smiešna suma.  Byt mal dve izby a wc spojené s kúpeľňou. Domáceho sme vôbec nestretli, nechal nám kľúč zvnútra vo dverách. Komunikoval s nami cez sms. Neupozornil nás však, že voda v kuchynke nie je vhodná na pitie. Našťastie sme mu túto otázku poslali smskou skôr, než sme sa napili. 🙂

V sobotu po raňajkách sme sa vybrali v ústrety našim dobrodružstvám. 🙂 V prvý deň sme mali naplánované Monako a Éze. Monako je mestský štát, po Vatikáne druhý najmenší na svete. Základom tohto štátu je bankovníctvo. Cestovný ruch je založený na slávnom Casíne v Monte Carle. V tomto štáte žije veľa významných ľudí a celebrít a len sedminu obyvateľstva tvoria rodení Monačania. V Monaku vládne rodina Grimaldiovcov už od 13. storočia. Monako bolo od nášho ubytovania v Cagnes-Sur-Mer vzdialené 37 km. V našej navigácii sme mali udané miesto parkovania v podzemnom parkovisku v skalách, s výstupom priamo do Oceanografického múzea. Avšak človek mieni a osud mení. Po príchode do Monaka nás prekvapilo množstvo policajtov a zátarasy. Na nami vopred určené parkovisko sa nedalo odbočiť. Prišli sme rovno na prípravy Grand Prix Formula 1. Otvorenie tohto podujatia síce bolo až 23. mája, avšak prebiehali prípravné jazdy. Z toho dôvodu bolo mesto hore nohami. Zabočili sme teda do iného podzemného parkoviska s asi desiatimi poschodiami. Kružili sme v ňom dosť dlho, kým sme našli voľné miesto.

Naše prvé kroky viedli ku kniežaciemu palácu rodu Grimaldiovcov, najvyhľadávanejšej stavbe Monaka. Tvorí ho komplex rôznych budov a štýlov. Vstupné do paláca činí 8 € na osobu. Palác strážili uniformovaní členovia stráže. Výmena stráži prebieha o dvanástej hodine napoludnie. Pri vstupe sme dostali mobilné telefóny, na ktorých bol nahratý elektronický sprievodca zámkom v rôznych cudzích rečiach. Slovenčinu a češtinu by ste tu hľadali márne. My sme sa rozhodli pre poľský jazyk a angličtinu. V paláci je zákaz fotografovania. Na hrade boli sprístupnené  hlavne reprezentačné miestnosti. Na mnohých obrazoch bola zväčnená kňažná Grace. Bola to nádherná žena a určite bola ozdobou tohto kniežatstva. Zároveň sa významne zaslúžila o zachovanie nezávislosti Monaka počas francúzskej blokády. Z oboch strán paláca je nádherný panoramatický výhľad na celé mesto, čo sme využili na skvostné fotografické snímky.  Mali sme výhľad na kotviace honosné jachty v zálive a luxusné výškové budovy.

Neskôr sme sa vybrali ku Catedrále Notre-Dame-Immuculée. V tejto katedrále sa uskutočnila svadba kniežaťa Rainera III. a herečky Grace Kellyovej. Katedrála bola vysvätená v roku 1875 a stojí na mieste prvého farského kostola v Monaku postaveného v roku 1252, ktorý bol zasvätený svätému Mikulášovi. Odtiaľ naše kroky viedli do Monte Carla. Vzhľadom na prebiehajúce prípravné jazdy formuly 1, sme museli spraviť veľkú obchádzku, kým sme sa dostali tam, kde sme chceli. Cestou sme míňali drahé butiky a reštaurácie, luxusné autá. Išli sme aj cez trhovisko, na ktorom sme si všimli, že aj obyčajné uhorky tu stoja 12 € za 1 kg 🙂 . Pre ilustráciu cena obeda v najlacnejšej reštaurácii je 30 €, káva 7 €, pizza 16 €.  Nič pre slovenské peňaženky 🙂 .

Mierili sme k slávnemu Casínu Monte Carlo, ktoré je umiestnené v paláci, hneď pri mori. Právom ho nazývajú európskym Las Vegas. K založeniu kasína došlo v roku 1860 na dovtedy neobývanom mieste Les Spelugues (Jaskyňa). Toto kasíno si obľúbila smotánka ako politici, panovníci, umelci a iné slávne osobnosti a štátna pokladňa sa rýchlo naplnila.  Vstup je zdarma, avšak pred vchodom stoja príslušníci bezpečnostnej služby a kontrolujú každého, kto vojde dovnútra. Casíno pôsobí honosne, pripomína vstupnú halu nejakého zámku. Urobili sme si snímky, ale do herne sme nemali odvahu zájsť, hoci stávky začínajú už od sumy 5 € :-).  Pred budovou kasína sa nachádza krásna fontána a park. Parkovisko je plné luxusných áut a neodolala som pokušeniu odfotiť sa aspoň pri jednom z nich. V Monaku sme strávili zhruba 5 hodín. Parkovné nás vyšlo 14 €. To, čo ma v Monaku očarilo neboli luxusné autá, jachty, ani stavby, ale všadeprítomná čistota, zeleň a kvety.

---

Naša ďalšia cesta viedla do dedinky Ěze, ktoré je vzdialená od Monaka necelých 9 km. Ěze je čarokrásna obec, ležiaca na kopci vysoko nad Stredozemným morom. Je popretkávaná úzkymi  uličkami, na ktorých je množstvo kamenných i tehlových domčekov obrastených brečtanom, obchodíkov, kaviarni, reštaurácii, galérii.

Všade bolo množstvo kvetov, ktoré len podčiarkovali romantickú atmosféru tohto miesta.  Na samotnom vrchole je zrúcanina hradu a botanická záhrada Jardin Exotique,  ktorá ponúka panoramatické výhľady.  Éze si obľúbili mnohé známe osobnosti. Nemecky filozof Fridrich Nietzsche sem chodil premýľať a tvoriť. Napísal tu svoje dielo „Tak povedal Zarathustra“. Cesta spájajúca Èze sur Mer (ktorá leží pri mori) a Èze village (ktorá leží na kopci),  bola pomenovaná práve po tomto filozofovi.

Tohto dedinkou sme boli uchvátení všetci štyria. Bolo nám ľúto, že v tejto čarovnej obci nemôžeme stráviť viac času, ako len pár hodín. Ak by som sa tam mohla vrátiť určite si nájdem nocľah priamo v Ěze, aby som mohla naplno vnímať čaro tohto miesta.

K večeru sme sa vrátili späť do Cagnes-Sur-Mer, ale rozhodli sme sa ešte navštiviť Castle Grimaldi, pod ktorým sme prakticky bývali.  Ide o starú časť mesta, pôvodne stredovekú dedinu, na vrchole ktorej stojí zámok rodiny Grimaldiovcov. Starobylá dedina je plná spletí uličiek s všadeprítomnými kvetmi. Na jej vrchole je musée Grimaldi.

---

Celý nasledujúci deň sme si vyhradili na mesto Nice. Keďže bola nedeľa, parkovné sa v meste neplatilo. Nejaký ten čas sme však museli krúžiť autom po centre a hľadať voľné parkovacie miesto, napriek tomu, že bolo len ráno. Prvom našou zastávkou bola Katedrála sv. Nikolasa, zvaná tiež Ruský kostol. Kostol nechala postaviť manželka ruského cára Nikolaja Alexandroviča na mieste, kde stála ich vila, v ktorej aj zomrel. Katedrála sa stala symbolom vlasti pre ruských emigranov.

Ďalšou zastávkou bola Bazilika Notre Dame de Nice. Ide o najväčší kostol v NIce a zároveň o najvýznamnejšiu pamiatku. Je postavená v gotickom slohu obrodenia s dvoma štvorcovými vežami  s lomenými oblúkmi. Chrám bol postavený medzi rokmi 1864 a 1868. V interiéri sú nádherné vitráže, vytvorené najlepšími francúzskymi umelcami 19. storočia, kópia obrazu Bartolome Murillo „Svätá rodina“ a socha Panny Márie v kaplnke. V bazilike je výborná akustika a preto sa tam konajú pravidelné koncerty pre širokú verejnosť. Do kostola sme vstúpili v čase, keď sa tam konal krst černošského dievčatka. Rozhodli sme sa zostat na obrad, hoci sa konal vo francúzštine.

Chvíľu sme sa ešte poprechádzali mestom a prezreli sme dva menej známe protestentské kostoly a tak sme sa rozhodli pre prechádzku po Promenáde des Anglais. Promenáda je dlhá 7 km a rozprestiera sa pozdĺž Stredozemného mora. Lemujú ju palmy a poskytuje turistom všetko – od koncerov umelcov, vystúpení miestnych hercov až po výstavy maliarov a ochutnávok reštaurácii. To všetko sa mixuje s prechádzajúcimi sa alebo na kolieskových korčuliach preháňajúcimi sa turistami.   Odbočili sme z promenády späť smerom do centra a ocitli sme sa uprostred trhoviska. Prešli sme pozdlž neho a vyrazli sme ku rímsko-katolíckému kostolu Sainte Reparate.  Pochádza zo 17. storočia a je postavený v barokovom štýle. Vo vnútri sa nachádzajú tri nádherné orgány a množstvo malých kaplniek s prepychovou výzdobou.

Od kostola Sainte Reparate sme sa vybrali na kopec Caste Hill, na niekdajší hrad. Kedysi tu stál mocný hrad s katedrálou sv. Marie, ktorý bohužiaľ v 18. století Ludvík XVI. nechal  zničit. Nachádzajú sa tam len trosky z opevnenia pochádzajúceho z 11. storočia. Na návršíe se možno pohodlne dostať peši, alebo aj výťahom. My sme šli samozrejme peši. Kopec Caste Hill slúži na prechádzky turistom i domácim. Stretli sme mnoho rodín s malými deťmi, ktoré si na tomto mieste robili piknik. Počasie nám prialo a výhľady z tohto miesta boli dych vyrážajúce. Myslím, že väčšina pohľadníc z Nice, vznikla na tomto mieste. Okrem výhľadov stojí za zmienku botanická záhrada a vodopád, pri ktorom bolo samozrejme kopu turistov. Keď sme sa do sýtosti pokochali výhľadmi, presunuli sme sa peši na späť do centra.

Ceny reštauračných služieb sa oproti Monaku mierne znížili. Cena pizze poklesla na 13 €, cena kávy s mliekom na 3,50 €. Pred odchodom do Provensálska som si prečítala, čo by som v tejto oblasti mala ochutnať. Celé Francúzsko je známe svojim vínom. Pre juh Francúzska je priznačné Víno Rosé – ružové víno, ktoré sa pokladá za jedno z najlepších suchých ružových vín. Ochutnali sme ho teda a môžem potvrdiť, že je skvelé. Keď budete v Nice ochutnajte tiež Salade Nicoise – šalát pozostávajúci z mixu šalátov mescluna, paradajok, reďkoviek, cibule, čiernych olív, natvrdo uvareného vajíčka, tuniaka a ančovičiek. Ďalšou typickou a veľmi obľúbenou pochúťkou je Socca – cícerová placka s medvedím cenakom, pečená na drevenej peci. Na pohľad pripomína naše lokše.

Po konzumácii soccy sme sa presunuli k moru. Pri mori bolo množstov ľudí, niektorí v plavkách, iní zas v ľahších bundách. Odvážlivci si išli zaplávať a tí ostatní sedeli, či ležali na okruhliakoch a počúvali šum morských vĺn. Ja osobne nepoznám lepší spôsob relaxu. Neviem, koľko času sme strávili krásnym ničnerobením pri mori, ale keď bol už vetrík o čosi chladnejší, usúdili sme, že nastal čas ísť späť k nášmu zaparkovanému autu a vrátiť sa do Cagnes-Sur-Mer.

Po raňajkách sme sa pobalili, opäť sme nechali domácemu kľúče vo dverách a vybrali sa stráviť náš posledný deň vo Francúzsku čo najviac aktívne, ako to len bolo možné. Pustili sme sa autom pozdĺž pobrežia do mesta Cannes, vzdialeného zhruba 22 km od Cagnes-Sur-Mer. Cesta mimo diaľnice je síce bezplatná, ale vďaka zápcham oveľa pomalšia.

Cannes sa dostalo do povedomia ľudí hlavne kvôli filmovému festivalu, ktorý sa koná každoročne v máji už od roku 1946. Poznáme to z televíznych obrazoviek, hviezdy strieborného plátna vystupujú z limuzín a kráčajú po schodišti prikrytom červeným kobercom. Zaparkovali sme na veľkom verejnom parkovisku priamo pri mori a vybrali sa pozrieť si Festivalový palác. Podobne ako v Monaku nás prekvapilo množstvo policajtov, ktorí si dokonca nacvičovali slávnostný pochod. Nasledujíci deň sa mal totiž konať spomínaný festival, preto prebiehali prípravy.  Urobili sme si  pár fotiek pred palácom. Mimochodom slovo „palác“ je pre túto stavbu príliš honosný, ide o  modernú budovu postavenú z betónu a skla. Bola som z nej dosť sklamaná. Pred budovou sme stretli celú skupinku Angy Birds, ktorých natáčala akási televízia, a pozreli si pochod policajtov. Schody strážili bodyguardi, takže za zátarasy sme sa nedostali.

Vybrali sme sa teda pozrieť chodník slávy, kde sú otlačky dlaní slávnych celebrít. Okolo Festivalového paláca sa tiahne bulvár La Croisette. Je to pobrežná promenáda dlhá cez dva kilometre. Je lemovaná palmami, luxusnými značkovými butikmi, hotelmi, reštauráciami a nočnými klubmi.

Na kopci s krásnym výhľadom na záliv sa nachádza historická pamiatka Musée de la Castre. Tam viedli naše ďalšie kroky. Ide o stredoveký hrad, ktorý bol predtým kláštorom mníchov. Najvýznamnejším kostolom v Cannes je Notre-Dame de l’Espérance, ktorý bol postavený v 16.storočí. Po zhotovení nevyhnutných fotografíí sme sa vybrali pozrieť najbližšiu pláž. Bola piesková, ale jasne bolo vidieť, že piesok bol na túto pláž umelo dovezený. Chvíľku sme sa kochali pohľadom na more a potom už zamierili k nášmu parkovisku.

Čas neúprosne pokročil. Mali sme v pláne navštíviť známe Saint-Tropez a tiež menej známe Port Grimaud, ležiace len 8 km od Saint-Tropez. Z časového hľadiska nebolo možné stihnúť oboje. Vzhľadom na to, že v oboch prípadoch ide o prístavné mestečka, s tým rozdielom, že Port Grimaud viac pripomínal Benátky, naša voľba bola jasná. Toto rozkošné mestečko alebo skôr obec je poprepájané kanálmi a kamennými mostíkmi. Nestretnete tu síce gondolierov, ako je tomu v Benátkach, avšak za poplatok je možne povoziť sa na člne. Ide o typické provenálske mestečko s pestrofarebnými domčekmi, poprepájanými mostíkmi. Vychutnali sme si úžasnú kávičku a vstrebávali sme ticho, ktoré nás na tomto mieste milo prekvapilo.

Potom už nastal čas, aby sme sa vybrali späť na letisko do Marseille, odkiaľ nám večer o pol deviatej odlietalo lietadlo do Krakova. Spoznávanie Provensálska bolo krásne, ale krátke. Určite by to chcelo ešte zopár dní. A hádajte čo vo mne zanechalo z Francúzskej riviery najväčší dojem? Nebolo to ani snobské Monako, ani nádherné pláže v Nice, ani celebritné Cannes. Bola to dedinka Éze. Na toto miesto by som sa rada vrátila, ak by to bolo čo len trochu možné 🙂 .

Ubytovanie v Cagnes-Sur-Mer som hľadala na:   http://www.booking.com/s/27_8/65bd4dc1
V prípade záujmu pošlem link na email. Letenky som hľadala na stránke: https://www.ryanair.com/sk/en/

Náklady na poznávací výlet:
suma PHM Prešov-Krakov a späť – 38 € (9,50 € na osobu)
parkovné na 3 dni na letisku Krakow – 14,60 € (3,65 € na osobu)
spiatočná letenka Krakow – Marseille – 95 €
ubytovanie na 3 noci na 1 osobu – 40 €
zapožičanie auta na 3 dni + komplexné poistenie auta –  94 € + 54 €   (37 € na osobu)
suma PHM vo Francúzsku – 53 €  (13,25 € na osobu)
dialničné poplatky + parkovné – 47,40 €  (11,85 € na osobu)
vstupné Kniežací palác v Monaku – 8 €
vstupné výhliadka na hrade v Ěze – 6,50 €
Spolu na osobu – cca 224 € + vreckové