Cestujem, recenzujem

Keď som si doma prezerala obrázky Sicílie na internete, vedela som, že to bude destinácia, ktorú musím navštíviť. Sicília je najväčší ostrov v Stredozemnom mori, s vlastnou autonómiou, ležiaci na juhu Talianska. Má stredomorské podnebie so suchými letami a miernymi daždivými zimami. Teplota mora dosahuje v auguste 24 °C a do októbra klesá na 18 °C. Pôvodnými obyvateľmi Sicílie boli Siculi, Sicani a Elymovia. Išlo o obyvateľstvo meditoránskeho typu. V 8. storočí pred Kr. začali na Sicíliu prenikať gréci dôrskeho a lónskeho pôvodu, ktorí postupne obsadili celé pobrežie Sicílie. V súčasnosti žije na ostrove 5,1 milióna obyvateľov, ktorí sú potomkami rôznych národov, ktoré tu žili.

Na Sicíliu sme sa s priateľmi vybrali na prelome júla a augusta. Odlietali sme z krakovského letiska Spiatočná letenka aj s priority vstupom na palubu nás vyšla na 133 €. Auto sme nechali na stráženom parkovisku pri letisku v Krakove. Lietadlo nemeškalo, tak sme sa pohodlne za 2,5 hodiny presunuli do nášho cieľa – krásnej slnečnej Sicílie. Pristáli sme v Catanii pred šiestou hodinou večer a zamierili do požičovne áut Locauto, kde sme maili rezervované auto. Požičovňa bola priamo na letisku. Mali sme šťastie, že sme boli štvrtí v poradí a čakali sme na vybavenie formalít len pol hodiny. Množstvo ľudí, ktoré sa tam neskôr nahrnulo si muselo „odstáť“ podstatne dlhšie. Pôvodne sme mali rezervované auto v požičovni Maggiore, ale keď sme si prečítali hrôzostrašné recenzie na túto požičovňu v Catanii, zmenili sme plány. Rozhodli sme sa  pár dní pred odletom, že si radšej priplatíme o 50 € viac a zmeníme rezerváciu na požičovňu s pozitívnejšími ohlasmi. Šok nás čakal na parkovisku, kde nám pán z požičovne odovzdával miesto rezervovaného Renaulta Clio, nový Jeep Compas. Samozrejme, že Jeep je priestrannejší a pre štyroch ľudí pohodlnejší, ale keďže som z návštevy Neapolu minulý rok videla, ako sa jazdí na juhu Talianska, obavy boli namieste. Poistenie sme si síce zaplatili, ale spoluúčasť v prípade poškodenia bola 1600 €.

Keď sme sa zmierili s tým, že iné auto nedostaneme, nasadli sme a vybrali sa do mestečka Nizza di Sicilia, kde sme mali rezervované ubytovanie. Z letiska sme sa nedostali priamo na diaľnicu, ale sme sa vďaka navigácii „zamotali“ do centra mesta Catania. Poviem Vám, bol to des. Pre sicilčanov nejestvujú žiadne pravidlá cestnej premávky. Každý si jazdí ako chce, vodiči nedávajú prednosť, miesto toho trúbia. Všetci taliani skrátka trúbia. Chcú tým povedať „pozor, ja idem“.  A keď chce náhodou nejaký cudzinec odbočiť a poctivo čaká, kedy sa dostane na rad, nemá šancu. Kto prvý príde, ten prvý melie. A ak sa dostanete autom do úzkych uličiek s takým veľkým autom, ako bolo to naše, môžete sa len modliť, aby ste z nej dostali bez škrabanca. Môj manžel to zvládol, klobúk dolu 🙂 .

Na Sicílii je 80 % áut poodieraných alebo s preliačinami v karosérii. Naozaj nepreháňam. Neviem ako tam fungujú poisťovne, či sú vôbec ochotné poisťovať autá, ale skôr mám pocit, že sicilčania takéto „maličkosti“ ako oškreté auto vôbec neriešia. Čo sa týka parkovania, pre nedostatok priestoru sicílčania parkujú s presnosťou nie na centimetre, ale na milimetre.

Ale vráťme sa k cieľu našej cesty. Vydýchli sme si, že sme sa vymotali z mesta a dostali sa na diaľnicu. NIektoré diaľničné úseky v Siciílii sú platené, ide hlavne o východ a juh Sicílie. Za celý pobyt sme však na diaľničných poplatkoch minuli len 6,60 €, čo je v pohode. Mestečko Nizza di Siciilia, patriace do provincie Messina na východe krajiny bolo vzdialené 80 km od letiska. Prenajatý sme mali súkromný apartmán rovno pri pláži. Pri bráne nás už čakal majiteľ, pomerne mladý muž s príznačným sicílskym menom Carmelo. Ukázal nám apartmán, odovzdal kľúče a zaželal príjemný pobyt. S jeho bytu sme boli nadšení. Priestranný klimatizovaný apartmán s dvoma kúpeľňami a obrovskou terasou s výhľadom na more nás veľmi milo prekvapil. V tomto apartmáne sme strávili nasledujúcich 5 noci.

 

Na pláž sme to mali na skok.  Tvorili ju jemné okruhliaky. More boli čisté, priezračné a v prvý deň aj veľmi pokojné. Nasledujúce dni bolo more mierne zvlnené, ale mne osobne to až tak veľmi neprekážalo. Boli však aj chvíle, keď sa pre silu morských vĺn plávať nedalo. Vtedy sme chytali bronz a užívali si kľud a pohodu, ktorú toto miesto prinášalo. Náš domáci mal v komore aj ležadlo, tak sme si ho požičali na pláž. Z našej pláže sme dovideli na brehy Kalábrie. Večer sme sa vybrali preskúmať mestečko, v ktorom sme boli ubytovaní. Naozaj nebolo veľké a  vďakabohu ani veľmi rušné. Mohli sme si tak dokonale oddýchnuť. Vedľa primorskej promenády blízko nášho bytu mali obyvatelia mesta akési kultúrne stredisko, kde sa konali večer vždy nejaké podujatia.  Či už išlo o vystúpenia folklórnych súborov, bubeníkov, vlajkonosičov, detské vystúpenia alebo výstavy fotografii. Všetko však začínalo až vo večerných hodinách. Boli sme šokovaní, keď sme videli ako všetci „vyliezajú“ von až okolo deviatej večer, či už išlo o starých ľudí alebo o mamičky s detskými kočíkmi. Všetci boli celý deň vo svojich príbytkoch a v noci začínali žiť. Keď sme sa prechádzali uličkami videli sme ako si večer ľudia zoberú z domu svoju stoličku, položia ju pred svoj dom, resp. byt do uličky, posadia sa a debatujú s ďalšími ľudmi, sediacimi na stoličkách. Ak sa náhodou prídu posadiť skôr a ešte nemajú žiadneho suseda, tak len tak sledujú, čo sa deje na ulici.

Na Sicílii sa dodržiava tzv. siesta. Poobede sa skrátka nepracuje. Ak sa na to pozrieme z ich pohľadu a uvedomíme s akými horúčavami sa musia dennodenne potýkať, dáva to logiku. My sme po príchode začínali s teplotou 33 °C a keď sme odchádzali bolo už 38 °C. Pod našim apartmánom mal ambulanciu lekár, ktorý mal pracovný čas od 9,00 hod do 12,00 hod. Keby sa Vám toto nezdalo čudné, tak ešte jeden príklad. Boli sme poslať pohľadnicu na pošte v Nizze a viete aký tam majú pracovný čas? Od 8,30 hod. do 12,59 hod. 🙂 Presne takto to bolo napísané.

 

Neďaleko od nášho ubytovania sme mali obchodík, kde sme kupovali potraviny. Ceny boli zhruba o 30 % vyššie ako u nás, ale závisí to od konkrétneho produktu. Jedlo v reštaurácii sa pohybuje od 9 do 13 €, káva stojí rovnako ako u nás. Taliani pijú maliké espresso, capuccino si dávajú len na raňajky. Sprepitné sa v reštauráciách nedáva, lebo si ho čašníci účtujú automaticky. Ide o tzv. servis, rovnako ako som to zažila v Neapole. A čo by ste mali na Sicílii ochutnať? Arancini – slané, vyprážané guličky, plnené ryžou a ďalšou ingredienciou, ktorú si vyberiete, Určite nezabudnite na sicílske Cannoli – ide o rúrkovité pečivo plnené riccotou. Pre mňa to bola „mňamka“ 🙂 .  A priam povinnosťou je ochutnať sicilskú zmrzlinu v sladkej žemli. Sicília je známa svojim vinárstvom, takže odporúčam ochutnať červené víno. Nám však veľmi chutilo aj sicilske pivo.

Asi tretí deň pobytu sme sa vybrali na výlet do mesta Taormina, vzdialenej 25 km smerom na juh od Nizzy di Sicilia. Taormina patrí rovnako ako Nizza do provincie Messina. Je turistami veľmi navštevovaná, nakoľko je vynimočná svojou polohou priamo na skalách, konkrétne na úbočiach hory Monte Tauro s výhľadom na sopku Etnu a tiež zachovanými historickými pamiatkami. Najznámejšou pamiatkou je tzv. Grécke divadlo, založené v 3.storočí pred Kr. Ďalšími pamiatkami sú gotický palác Palazzo Corvaio z konca 14. storočia, katedrála San Nicolo z 13. storočia, kostol Santa Cateri.na zo 17. storočia alebo mestská brána Porta Catania z 15. storočia. Taormina bola v 9. storočí hlavným mestom byzantskej Sicílie.

Zaparkovali sme v podzemnom niekoľko poschodovom parkovisku, ktoré nás vyšlo na 9 €. Vedeli sme, že Grécke divadlo je pre verejnosť otvorené do 19,00 hod., preto naše kroky viedli najprv k nemu, ale na naše sklamanie v ňom v ten deň prebiehal koncert, preto už návštevníkov nepúšťali dnu. Takže sme sa museli tentokrát zaobísť s fotografiami amfiteátra, zakúpenými v pouličnom stánku. Taormina je naozaj čarovné miesto, Túlali sme sa jej zachovanými stredovekými uličkami a objavovali jej malebné zákutia, objavovali malé obchodíky so starožitnosťami a rôznymi umeleckými predmetmi, či delikatesami. Kochali sme sa výhľadom na more a tiež nám toto miesto poskytovalo krásny pohľad na Etnu. V rokokovom kostole práve prebiehal svadobný obrad a pred ním stálo vyzdobené červené ferrari.

     Z mestečka na skalách premáva na pláž Lido Mazzarò  lanovka. Môžete si tam prenajať ležadlá a slnečník. Vpravo od pláže sa nachádza miniatúrny ostrovček Isola Bella.  Tu je niečo aj pre milovníkov šnorchlovania.  Okolo mysu Capo Sant’Andrea, ktorý je prírodnou rezerváciou je možné poznávať podmorský svet. Stačí si prenajať čln. 🙂

Večer sme sa vrátili na ubytko s peknými zážitkami a zavŕšili deň drinkom na našej terase.

Po piatich nociach v Nizze sme sa pobalili a presúvali sa na naše nové ubytovanie, kde sme mali spať 2 noci. Tentokrát to bola malá dedinka Agnone Bagni patriaca do provincie Syrakúzy, ležiaca od Nizzy 97 km smerom juh. Na miesto sme došli okolo dvanástej na obed. Išlo o dvojposchodový dom, priamo na pláži. Prízemie a prvé poschodie domáci prenajímali a na druhom poschodí sami žili. Najväčšou devízou tohto ubytovania bol nádherný výhľad a šum mora, pri ktorom sme v noci mohli zaspávať. Najväčším mínusom bolo wc so starou kanalizáciou s úzkym potrubím.  To znamenalo len jedno. Toaletný papier sa hádzal do koša, nie do wc. Tak na toto by som si nikdy nezvykla. Druhým mínusom bolo, že apartmán nemal klimatizáciu, len ventilátory. Zaplatené sme mali ubytovanie s raňajkami, tak som bola zvedavá ako to chce pani domáca zrealizovať. Ale vynašli sa. Mali sme prichystané balené pečivo (poväčšine sladké) na dva dni. V chladničke sme mali džús, maslo, džem, jogurty a smotanu do kávy. Na stole nás čakal kapsulový kávovar a kapsule.

Hneď poobede som išla vyskúšať vodu v mori. Farba mora síce bola viac tyrkysová ako v Nizze, ale keďže tu sme mali piesočnatú pláž a nie kamienkovú, voda bola zmútená. Vlny boli dosť intenzívne a prinášali so sebou aj riasy. Skonštatovali sme, že predchádzajúce miesto bolo ideálnejšie  na kúpanie.

Večer sme sa prechádzali a prezreli si dedinku, v ktorej sme bývali. Všimli sme si, že pred našim domom na múriku bolo akési centrum dediny. O siedmej sa tam začali schádzať starší ľudia a rozprávať sa. Pôvodne sme si mysleli, že je tam autobusová zastávka, ale išlo však len o obdobu toho, čo sme videli v Nizze, kde si ľudia   podvečer sadli vonku na stoličky pred dom. Tu si sadali na múrik 🙂 To však nie je všetko. Seansa týchto starších ľudí trvala zhruba do deviatej  hodiny večer. Potom sa múrik vyprázdnil a začala sa pomaly schádzať  mládež. Tá potom mala večierku až po jednej hodine v noci.

Zaujímavosťou tejto dediny bolo, že nemá vlastný obchod. Mal len jeden bar a jednu reštauráciu. Ráno chodí po dedine pojazdná predajňa s čerstvo nachytanými rybami, doobeda chodí pojazdná predajňa s ovocím a zeleninou a dvakrát do dňa chodí pojazdný stánok so zmrzlinou. Od uja zmrzlinára, ktorý nevie ani „ceknúť“ po anglicky sme si kúpili zmrzlinu v žemli 🙂 .

Nasledujúci deň sme mali pôvodne naplánované Palermo, ale keďže ma prehlasovali a osadenstvu sa nechcelo cestovať 3 hodiny tam a 3 hodiny späť, musela som ustúpiť. Taktiež som brala ohľad na to, že veľký Jeep je do palermských uličiek absolútne nevhodné auto. Tak sme sa nasledujúci deň poobede vybrali do Syrakúz, vzdialených od nášho ubytovania necelých 50 km.

So Syrakúzami sa spája meno najvýznamnejšieho matematika staroveku – Archimeda. Je autoroch rôznych objavov v matematike a fyzike, ale pre nás laikov, je najznámejší tzv. Archimedov zákon o nadnášaní telesa v tekutine.  Vymyslel ho vo vani pri kúpeli a potom nahý vybehol na ulicu s pokrikom „heuréka, našiel som to.“ Archimedes bol zabitý pri obrane Syrakúz rímskym vojakom.

Do Syrakúz sme dorazili o šiestej hodine večer, ale teplomer napriek tomu ukazovali 36 stupňov. Zaplatili sme parkovné sms-ku a pustili sa peši do Neapolisu. Takto sa nazýva časť Syrakúz, v ktorom sa nachádza Archeologický park (Parco Archeologico). Zaplatili sme vstupné 10 € na osobu a vykročili v ústrety histórii. Najprv sme sa dostali do tienistých záhrad, čo sme ocenili keďže slnko stále pálilo. Tieto záhrady sú už len pozostatkami bývalých kameňolomov, v ktorých tvrdo pracovalo tisíce zajatcov.

Potom sme si pozreli legendárne „Dionýzovo ucho“. Ide o umelo vyhĺbenú jaskyňu, ktorú centimeter po centimetri s dlátami vyhĺbili odsúdenci na smrť na príkaz tyrana Dionýza. Keďže v jaskyni je zvláštna akustika, Dionýz mohol malým otvorom počúvať všetko, o čom sa odsúdenci rozprávali. Potom sme sa presunuli k nádhernému gréckemu divadlu. História Teatro Greco siaha do 6. storočia pred naším letopočtom. Vytesané bolo do holej, bielej skaly a dodnes patrí k najväčším antickým divadlám vôbec.  Konali sa tu divadelné slávnosti a uvádzali Aischylove drámy (Oresteia).  Počas našej návštevy začínali prípravy na koncert Erosa Ramazzottiho.

 

 

 

Po návšteve archeologického parku sme sa vybrali do starej historickej časti Syrakúz, resp. do jej najstaršej časti zvanej Ortygia. Ide o ostrovček, spojený s pevninou dvoma mostami. Najprv sme sa zastavili pri zvyškoch (torze) Apolónovho chrámu. Bol najstarším dórskym chrámom, ktorý Gréci v 6. storočí pred naším letopočtom na Sicílii vybudovali.  Postupne prechádzame k prameni nymfy Arethúzy.  Vonku sa začína stmievať a nie len fontána, ale aj celé mesto naberá vďaka svetielkám romantickú podobu.

Pokračovali sme  ďalej a vošli na námestie námestie pri dóme,“ Piazza di Duomo“. Ocitli sme sa v inom svete a nevedeli sa vynadívať. Bolo tam skrátka nádherne. Ústredným bodom námestia je impozantná katedrála, ktorá bola pôvodne dórskym chrámom zasväteným bohyni Palas Athéne. Táto pôvodne antická stavba sa po prestavbách v 18. storočí stala barokovou katedrálou.

Toto námestia dýcha úžasnou antickou atmosférou a pre mňa bola najmagickejšou zastávkou nášho výletu v Syrakúzach. Neskôr sme sa presunuli smerom k moru okolo sladkovodného prameňa, ktorým je ako hovorí 2000 rokov stará legenda vlastne dievčina Arethúsa premenená bohyňou Artemis na prúdiaci prameň. Kochali sme sa morským pobrežím s romantickými kaviarničkami a potom sme už vybrali späť k nášmu jeepu, ktorý bol zaparkovaný dosť ďaleko od centra.

Posledný deň nášho pobytu sme strávili v Catanii. Auto sme zaparkovali v podzemnej garáži Európa na okraji mesta a pustili sa peši do ulíc druhého najväčšieho mesta Sicílie. Leží na úpätí najväčšej európskej činnej sopky Etny s nadmorskou výškou 3350 metrov. Posledný výbuch sopky nastal týždeň pred našim príletom. Lietadlá boli teda odklonené zo svojej trasy na iné letiská. Preto som sa modlila, aby ten náš týždeň zastala Etna „v pohode“ 🙂 .

Dominantou Catanie je Katedrála svätej Agáty, ležiaca na Piazza Duomo, ktorá je zapísaná v zozname UNESCO.  Bola postavená v 18.storočí, ale chórové apsidy a východná strana  pochádzajú z 13. storočia. Ďalšou pamiatkou je Radnica – Palazzo del Municipio, ktorá stoji oprotí námestiu Piazza del Duomo, kde sa nachádza aj známa Fontána so slonom z roku 1736. Známy je  tiež mohutný hrad Castello Ursino, ktorý postavil kráľ Friedrich II. na ochranu pred pirátmi.  Hrad tiež poznačila erupcia sopky Etny v roku 1669.

Prechádzali sme sa ulicami Catanie, prešli cez trh s rybami a zamierili do kaviarničky dať si pravé talianske espresso. Auto sme odovzdali v požičovni okolo pol štvrtej a nastal čas vrátiť sa domov.

Najkrajším zážitkom pre mňa bolo mestečko Taormina. Vedela by som si prestaviť stráviť aj celý týždeň na tomto romantickom mieste na skalách. Samozrejme, nie som sama, koho toto mestečko oslovilo, preto sú v tejto oblasti vyššie ceny ako za ubytovanie, tak aj za stravovanie.

Letenky som zakúpila na stránke https://www.ryanair.com/sk/en/
Ubytovanie som zakúpila na stránke https://www.booking.com

Náklady na dovolenku:
PHM na cestu Krakow-Prešov a späť – 38 € – na osobu 9,50 €
parkovné v Krakove na letisku na týždeň – 24 € – na osobu 6 €
spiatočná letenka na osobu – 133 €
ubytovanie na 5 nocí v  Nizze na osobu – 102 €
ubytovanie na 2 noci v Agnone Bagni na osobu – 34 €
zapožičanie auta s poistením – 210 € – na osobu – 52,50 €
PHM do zapožičaného auta – 31 € – na osobu – 7,75 €
parkovné  v Sicílii – 14,60 € – na osobu 3,65 €
diaľničné poplatky – 6,60 € – na osobu – 1,65 €
vstup do Archeologického parku na osobu – 10 €

Dovolenka spolu na osobu – 360 €